15.12.2018

Tento server používa cookies. Ak nesúhlasíte s cookies, pozerajte prosím na základe nariadenia EÚ iné stránky.

• Hľadá sa webmaster pre túto stránku. Informácie - mail dole. •


 

 finančne podporila v školskom roku 2015/2016
krúžok lodných modelárov a elektrotechnický krúžok v CVČ Bratislava I.

ďakujeme


Môže vás zaujímať:  Magnetický vypínač.

Pravidlá trimovania plachetnice.

V tomto článku by som rád popísal časom zozbierané skúsenosti trimovania lode a plachiet a budem vychádzať z viac ako desať ročnej závodne odjazdenej praxe a trimovania klasickej regatovej plachetnice (6,2m), s postupom času doplnenej takmer všetkými možnými trimovacími prvkami. Keďže pravidlá aerodynamiky a hydrodynamiky platia aj pre RC plachetnice dúfam, že Vám tieto riadky pomôžu s nastavovaním lode.

Začiatky, skoro ako u každého, boli hektické a plné prekvapení, raz loď jazdila super, raz neposlúchala.... a po zlomení kormidla a ohnutí jeho 5mm antikorového kovania ako papierika od žuvačky, nastal čas sa venovať tejto problematike vážnejšie. Okrem iného, veľa informácií som sa dozvedel z rôznej literatúry a časopisov. Do pozornosti by som dal knihu „Plachty Vše o seřizování plachet a takeláže“ od Ivora Dedekama, vzhľadom na jednoduchý a veľmi logický popis s názornými ilustráciami a vysvetlením. Podľa hesla „Kto kóupi – neprohlópi“.

Na začiatku pripomeniem, že na veľkých lodiach sa pri závodoch pracuje s plachtami viac menej stále, hlavne pri každej zmene kurzu voči vetru, nakoľko pre dosiahnutie maximálneho vztlaku a hnacej sily, si vyžadujú  iné nastavenie pri križovaní, iné pri bočnom vetre a iné pri zadnom. U RG-čiek s jedným servom určeným pre plachty, aj to len pre oťaže, je možností meniť trim plachiet pri rôznych kurzoch žalostne málo a zatiaľ som postrehol iba dve a z toho o jednej mnohí ani nevedia nakoľko sa jej pri novo stavaných modeloch dobrovoľne vzdávajú.

 Nastavenie správneho trimu celej lode spočíva v zladení pevnej a pohyblivej takeláže a nastavení tvaru a polohy plachiet vzhľadom na smer a silu vetra, takým spôsobom, aby spolupracovali pre dosiahnutie maximálnej hnacej sily a nevytvárali náveternosť alebo záveternosť lode. Náveternosť a záveternosť sa prejavuje bočným tlakom na kormidlo a potrebou neustáleho korigovania smeru, čo logicky zvyšuje jeho trenie o vodu - odpor a znižuje rýchlosť. V praxi je tolerovaná výchylka do max. 3-5 stupňov. Pri veľkých plachetniciach sa pevná takeláž nastaví na základnú polohu a doladenie pri meniacej sa sile vetra sa robí nastavením polohy a tvaru plachiet – vydutím a polohou brucha, pretočením, vyploštením plachiet.... Ak už tieto možnosti nestačia, pri zvyšujúcej sa sile vetra sa zmenšuje záklon sťažňa a posúva sa dopredu,  prípadne sa zmenšuje plocha plachiet  ich výmenou za menšie, alebo refovaním (čiastočným spustením plachty a zviazaním dolu vzniknutého previsu, alebo natočení plachty do sťažňa, a u kosatku čiastočným navinutím na upravený predný steh – roll-ref). Pri regatových plachetniciach sa pre dosiahnutie lepších výsledkov  prestavuje trim pevnej takeláže zo zmenou sily vetra, často aj medzi rozjazdami a v poslednej dobe, niektoré hi-endové lode sú čoraz častejšie vybavované možnosťou jednoducho meniť  trim pevnej takeláže za jazdy.

Samotné trimovanie by som rozdelil na dve časti, nastavovanie pevnej takeláže a nastavovanie plachiet.

 

Pevná takeláž

Ako prvý bod trimovania lode je základné nastavenie pevnej takeláže, a to je bočné a pozdĺžne nastavenie sťažňa a jeho priehybu.

 

  • Bočné nastavenie sťažňa

O bočnom nastavení sťažňa sa netreba moc rozpisovať – zlé nastavenie má za následok rozdielne plavebné vlastnosti pri plavbe na opačných bokoch.

 

  • Pozdĺžne nastavenie sťažňa

Pozdĺžne nastavenie spočíva v nastavení  polohy sťažňa voči trupu a nastavení záklonu. Mierny záklon sťažňa zlepšuje plavebné vlastnosti - citlivosť na kormidlo.

Pri nastavovaní, teoreticky by sa malo dosiahnuť, to aby pozdĺžne ťažisko laterálu (ponorenej časti) a ťažisko plachiet boli na jednej osi kolmej na vodorysku. Tento stav je ideálny pre plavbu s nulovým náklonom. Kedže plachetnica pláva v náklone, v praxi je ťažisko laterálu mierne posunuté dozadu voči ťažisku plachiet, pretože náklon taktiež spôsobuje náveternosť, (spodný obrázok) a u veľkých lodí sa nastavuje tak, aby sa dosiahla jemná náveternosť, jednak z dôvodu lepšieho citu pri kormidlovaní a tiež z dôvodu bezpečnosti, kde pri pustení kormidla sa loď stočí proti vetru a zastaví  prípadne pri sólo plavbe, kde z lode vypadnutému kormidelníkovi sa nestane, že mu loď odpláva po vetre. Posun ťažisiek voči sebe v praxi býva v závislosti na konštrukcii a sile vetra -náklone cca 5-15% dlžky vodorysky.

 

Sily pôsobiace pri posuve ťažísk a čo spôsobuje záveternosť a náveternosť lode. (modrá šípka je smer vetra)

Zjednodušene povedané, že ťažisko laterálu je os okolo ktorej sa otáča loď pri posunutom ťažisku plachiet.

V prvej časti obrázku kde sú ťažiská v jednej osi nevzniká točivý moment.

 

Pri RC plachetnici mierna náveternosť nie je potrebná. Pokiaľ sú body ťažisiek laterálu a plachiet známe z konštrukčného plánu je to pomerne jednoduchá záležitosť. Pri drvivej väčšine konštrukcií s redukovaným oplachtením (vrchol kosatky nie je na vrchole sťažňa) sa záklon nastavuje približne na 1-3 stupne a pri vrcholovom cca 0,5-1 stupeň – pokiaľ konštruktér neurčil inak. Toto nastavenie nemusí vyhovovať každej lodi, záleží od konštruktéra a jeho teoretických a praktických znalostí danej problematiky, a keďže nejaké nepresnosti ovplyvňujúce tieto body môžu vzniknúť tiež pri výrobe a osadzovaní jednotlivých komponentov takeláže a výrobe plachiet, jemné doladenie bude potrebné urobiť na vode pri plavbe. V každom prípade sa z tohto základu dá vychádzať a trim doladiť neskôr popísanými  možnosťami. Pri RC modeloch na rozdiel od veľkej plachetnice, je predpokladom pre správne dotrimovanie, presné nastavenie súososti kormidla z dôvodu, že servo ho drží v pevnej polohe. Pokiaľ nebude dodržaná súososť kormidla s trupom, plavebné vlastnosti budú rozdielne pri  plavbe ľavobokom a pravobokom.

 

Šablóna zaliata do laminačnej fólie na nastavenie uhlu sťažňa, spodná časť je upravená - zarezaná pod uhlom ktorý zviera paluba s vodoryskou podľa konkrétneho modelu. (Pri prehnutom sťažni sa nastavuje uhol podľa tetivy - priamka - spojnica medzi vrcholom a pätou sťažňa)

 

 

  • Priehyb sťažňa

Keďže niektoré strihy plachiet (u RC modelov) nemajú rovný predný lem, a je tu otázka, či konštruktér navrhoval plachtu ako na skutočnej lodi kde 99% plachiet má vypuklý predný lem a prehýba sa aj sťažeň a či je pre ne potrebné pre zachovanie polohy a veľkosti vydutia brucha, prehnúť sťažeň podľa zakrivenia predného lemu alebo nie. Tomuto bodu ako to zistiť sa budem venovať v časti o trime plachiet. U veľkých plachiet vyšponovanie - vyrovnanie vypuklého predného lemu dáva plachte projektovaný tvar. V praxi sa často vychádza z priehybu 1-1,5x hrúbka sťažňového profilu a potom sa dostavuje podľa strihu konkrétnej plachty. Každopádne zväčšením priehybu sťažňa sa vyplošťuje plachta v silnom vetre – relatívne v celej dĺžke (najviac v strede), prípadne len prehnutím v hornej časti sa plachta hore otvára - zmenšuje twist - pretočenie.

 

Pre nastavenie na aktuálny vietor, by ideálne bolo plachetnicu trimovať s  rýchlomerom, resp. s GPS, alebo s druhou loďou (predpokladá sa skúsený skiper so stabilnými výsledkami). Ďalšia možnosť je pozorovanie uhlu stúpania a meranie času vo vytýčenom úseku (napríklad medzi bójkami alebo medzi odrazmi stromov, budov, iných objektov... vo vode), aby bolo vidieť vplyv vykonaných zmien.

            Po nastavení plachiet na kurz ostro proti vetru – križovanie, by RC plachetnica mala držať svoj kurz a plávať rovno bez korigovania kormidlom. V prípade ak sa stáča prova proti vetru – vyostruje, sťažeň (ťažisko plachiet) sa posunie dopredu, ak po vetre - odpadá, naopak ťažisko plachiet je potrebné posunúť dozadu. Ak je to konštrukčne možné, je vhodné zachovať záklon v uvedenom rozsahu a  ak by malo dôjsť k predklonu, alebo extrémnemu záklonu sťažňa je lepšie ho posunúť celý na päte. Posuvom sťažňa na päte, sa menej  ovplyvňuje stúpavosť a citlivosť lode na povely kormidla..

V prípade extrémne silného vetra, kde dochádza k veľkým bočným náklonom, často aj pri povolených oťažiach plachiet, môže dochádzať pri poryvoch vetra  k nekontrovateľnému vyostrovaniu lode až do momentu postavenia proti vetru, aj napriek opačne vytočenému kormidlu. Tento efekt je dôsledkom veľkého posuvu priečneho ťažiska plachiet jedným smerom, voči posuvu priečneho ťažiska laterálu opačným smerom, alebo menšou výchylkou – vzniká medzi nimi veľká silová páka. V tomto prípade je dobré vymeniť plachty za menšie, alebo sa musí presunúť sťažeň ešte  viac dopredu a zmenšiť záklon aj za cenu korigovania kormidlom v momentoch keď na plachty poryv nepôsobí. Tento jav sa dá niekedy podchytiť včasným odpadnutím na bočný kurz a povolením plachiet.

Sily spôsobujúce vyostrovanie pri náklone plachetnice.

Na obrázku omočená časť pravej strany lode má pri náklone väčší hydrodynamický odpor, ktorý odtláča provu do návetria a naviac s náklonom dochádza k rozdielnemu priečnemu posuvu ťažísk a kvôli vzniknutému ramenu (na obr. v krúžku) vzniká točivý moment.

Aby to nebolo také jednoduché, vyplýva z toho, že náveternosť sa zväčšuje s náklonom.


 

Vo veľmi slabom vetre sa môže sťažeň posunúť dozadu prípadne podľa konštrukcie päty viac zakloniť pre elimináciu efektu bočného znosu.

 

Takže to by bolo zo základov nastavenia pevnej takeláže asi všetko.

 

Vietor

Aby sa plachetnica dostala do pohybu, potrebuje vietor, ktorý dopadá do plachiet a je potrebné poznať jeho smer a plachty nastaviť pod správnym uhlom. Okrem skutočného vetra si loď svojim pohybom vytvára "vlastný" (v niektorých literatúrach označovaný ako jazdný) vietor, ktorý prichádza vždy od provy v smere pozdĺžnej osi. Ako príklad vlastného vetra, by sa dala uviesť jazda loďou s motorom  v úplnom bezvetrí, ale na anemometri by sme namerali rýchlosť vetra rovnajúcu sa rýchlosti lode. Zložením vektorov týchto dvoch vetrov, vniká zdanlivý vietor. Je to pocitový vietor, ktorý pri plavbe cítime na tvári. Plachty sa vždy nastavujú na zdanlivý vietor!!! Aby sme zistili jeho smer používajú sa rôzne indikátory, ako je veterná ružica, alebo vlajka - tu by som podotkol - neovplyvnených prúdnicami vzduchu z hlavnej plachty, takže vlajka alebo ružica by mala byť na vrchole sťažňa a nie na zadnom stehu za plachtou.
Vektorové vyjadrenie zdanlivého vetra


Plachty

Plachty majú v podstate tvar leteckého profilu krídla. Pri obtekaní vzduchom v určitom uhlovom rozsahu prúdnice na záveternej strane musia prekonať za rovnaký čas dlhšiu dráhu ako prúdnice na náveternej strane. Na náveternej strane je hustota vzduchu vyššia - vzniká tlak a na záveternej strane vďaka menšej hustote vzduchu podtlak - sanie, v podstate v každom bode (na obrázku malé šípky). Poskladaním týchto síl sa dopracujeme k celkovej sile plachty. Sacia sila pri predobočných kurzoch môže tvoriť až 70% z celkovej sily plachty. Rozklad síl na samostatnom profile plachty zobrazuje obrázok.




V spolupráci plachty s trupom, hlavne jeho ponorenou časťou - laterálom sa sily rozkladajú iným spôsobom, vzniká hnacia sila a bočná sila (zodpovedná za náklon).




Pri nesprávnom uhlovom nábehu vetra voči plachte stráca vztlak a výkon plachty sa rapídne znižuje. Uhol nábehu vetra nie je presne definovaný, a pri predobočných a bočných kurzoch (kde plachta funguje ako krídlo) by mal byť prirodzeným predĺžením predného zakrivenia brucha a mení sa s nastavením plachty na konkrétne podmienky v rozsahu približne 10 - 20 stupňov.

Ľavá časť obrázku zobrazuje správny uhol nábehu



Z obrázku vidno, že uhol nábehu vetra je závislý od strihu a tvaru plachty. Pri bruchatejšej plachte je väčší, pri plochej naopak menší. Tiež sa mení v závislosti od polohy brucha, ktorá taktiež ovplyvňuje prednú časť zakrivenia plachty.
Pri zadobočných a zadných kurzoch toto pravidlo neplatí - plachta pracuje v režime aerodynamického odporu.


Pri plavbe lode na zadných kurzoch vzniká na záveternej strane len minimálne, alebo žiadne sanie, plachetnica je v pohybe hlavne kvôli tlaku na náveternej strane plachty - funguje ako aerodynamický odpor.

Tvar plachty je definovaný veľkosťou a polohou maximálneho vydutia - brucha, a twistom - jej pretočením vo vrchnej časti. Dôvod prečo sa plachta pretáča na rozdiel od leteckého krídla je ten že pracuje vo zvislej polohe v relatívne nízkej vzdialenosti od hladiny. Vietor sa trením o vodnú hladinu spomaľuje a jeho rýchlosť je rozdielna - pomalšia v spodnej časti a rýchlejšia v hornej časti plachty. V kapitole o vetre sme si povedali, že plachta sa vždy nastavuje na zdanlivý vietor, ktorého jednu vektorovú zložku tvorí rýchlosť skutočného vetra, a z toho vyplýva, keďže aj smer a rýchlosť zdanlivého vetra je rozdielna v jednotlivých výškach plachty, že so stúpajúcou výškou sa stáča - prichádza viac z návetria. Pre dosiahnutie max. vztlaku plachty si celá predná časť plachty vyžaduje rovnaký uhol nábehu voči stáčajúcemu sa zdanlivému vetru. Ako správne pretočiť plachtu si povieme neskôr.




Podľa prvých riadkov v úvode tejto kapitoly, by nás logicky mohlo zvádzať vytvárať na plachte čo najväčšie a najhlbšie vydutie plachty - brucho pre vytvorenie čo najväčšieho sania plachty, ale treba si uvedomiť, že bočná sila spôsobujúca náklon vzrastá oveľa viac ako hnacia sila. Preto brucho - hĺbka profilu plachty je naprojektovaná v určitých medziach v ktorých sa dá dosiahnuť efektívny pomer medzi bočnou a hnacou silou. V určitom rozsahu si vieme tvar plachty doladiť ku konkrétnym podmienkam.
Polohou brucha ovplyvňujeme dosť podstatne zakrivenie prednej časti profilu plachty a tým pádom aj uhol nábehu vetra. Pre lepšie stúpanie je logické, aby uhol nábehu vetra bol menší, a v slabom a strednom vetre plachta mala hlbší profil - a preto sa brucho posúva viac dozadu. Je tu ďalšie "ale" - menší uhol nábehu vyžaduje presnejšie kormidlovanie a moc netoleruje odchylky od kurzu. Jednoducho povedané, pri rovnakej odchylke od ideálneho uhla nábehu vetra hnacia sila klesá podstatne viac ako pri plachte s guľatejšou prednou časťou profilu a väčším uhlom nábehu. V prípade RC plachetnice je na zváženie, či plachtu takto tvarovať, kvôli vzdialenejším bójkam, kde už kapitán poriadne nedovidí na veternú ružicu a smer vetra, alebo sa spoľahnúť na guľatejšiu prednú časť profilu plachty s menším stúpaním a menší zisk výšky dohnať väčšou rýchlosťou.
V silnom vetre sa snažíme brucho dostať čo najviac k prednému lemu a plachtu vyploštiť a zadný lem otvoriť. Ak by brucho zostalo vzadu, zvýšená bočná sila by loď viac nakláňala - zadný lem je viac zavretý. Pri silných poryvoch je to ďalšia príčina nekontrolovateľného vyostrovania lode.
viď obrázok hore - uhol nábehu

Pri lodiach so šalupovým, bermudským a podobným oplachtením vzniká medzi plachtami tryska v ktorej sú prúdnice vzduchu z vnútornej strany kosatky odkláňané smerom k osi lode na hlavnú plachtu. Preto hlavná plachta pracuje pod iným uhlom ako predná a je tým pádom pritiahnutá viac k osi lode. Obe plachty by mali byť nastavené tak aby zadné lemy mali rovnaké zakrivenie, čiže štrbinu medzi plachtami, ktorú vidíme pri pohľade zozadu, sa snažíme nastaviť rovnako širokú v celej výške.

 

 

Indikátory.
Z predchádzajúcich riadkov už teoreticky vieme, ako fungujú plachty, ako pôsobia a rozkladajú sa na nich jednotlivé sily vznikajúce vďaka vetru. Pre správne nastavenie plachiet potrebujeme vedieť:

- aký tvar majú plachty
- smer zdanlivého vetra
- ako obteká vietor okolo plachiet
 
Indikátormi tvaru plachty sú vodorovné tenké farebné pásiky na plachtách, ktorými kontrolujeme profil plachty (polohu a veľkosť vydutia brucha)

Na zistenie smeru vetra používame veternú ružicu alebo vlajku.

Ružica vyvážená v prednej časti olovom - vo vodorovnej polohe pri akomkoľvek nastavení sa nesmie sama pretočiť

 


Ako prúdnice vetra obtekajú plachty indikujú špiónky. (Pri prvých návštevách tejto stránky, hlavne po prezretí fotogalérie ma až na pár výnimiek, dosť zarazila absencia špiónov, ktoré u klasických lodí nechýbajú ani u toho najturistickejšieho a najzarytejšieho antipretekára.) Bez týchto indikátorov je prakticky plachtu správne vytrimovať nemožné! Špiónky sú malé tenké prúžky dakrónu, bavlny, prípadne kúsky magnetofónovej pásky, nalepené na plachtách, vďaka ktorým vieme, či plachta pracuje na plný výkon, či je správne pretočená, či je oťažami moc alebo málo pritiahnutá, či neprestúpavame nad možnosti lode atď.

Špiónky sú väčšinou rozmiestnené na plachtách nasledovným spôsobom (minimum):
- 3-4x  na hlavnej plachte na zadnom leme
- 3+3 na kosatke za predným lemom - hore, v strede a dolu - vo dvojiciach z obidvoch strán plachty pre indikáciu náveterných a záveterných prúdnic vetra

Na obrázku vľavo hore detail špiónov na kosatke, vhodné je použiť rozdielne farby pre identifikáciu náveterných a záveterných špiónov, na veľkých lodiach červené na ľavoboku a zelené na pravoboku

z dôvodu, že ak je plachta vľavo lepšie vidím zelené - mám prednosť (ako na semafóre)

vodorovnými pásikmi sa kontroluje profil brucha


Na hlavnej plachte by špiónky mali viať priamo dozadu a tvoriť prirodzené predĺženie profilu plachty. Ak sa zalamujú alebo trepú, znamená to, že plachta nie je optimálne nastavená. Pri zalamovaní do závetria je plachta moc pritiahnutá a do návetria naopak moc povolená. Pri hlavnej plachte sa najťažšie nastavuje vrchná časť (najme pri poryvoch) a preto je považované za dobré vytrimovanie plachty, ak veje vrchný špión viac ako polovicu času plavby správnym smerom.

Pri kosatke dvojice špiónov vzájomne indikujú náveterné a záveterné prúdnice v jednotlivých poschodiach plachty. Pri správnom nastavení sú prilepené vodorovne na plachte. Ak sa záveterné špiónky odtrhávajú, plachta je moc pritiahnutá, alebo ak sa ešte dá, môžeme vyostriť. Ak sa trepú náveterné, plachta je moc povolená a treba ju viac pritiahnuť alebo odpadnúť od vetra. Pokiaľ sú prilepené na plachte záveterné aj náveterné špiónky vodorovne, ťah plachty je najväčší. Ak by sme chceli dosiahnuť maximálnu stúpavosť môžeme plachtu kúsok pritiahnuť, tak aby náveterné špiónky smerovali šikmo hore (záveterné zostávajú vodorovne), ale za cenu poklesu rýchlosti. Ďalšie pritiahnutie plachty by malo za následok odtrhnutie záveterných špiónov.

Keďže je tu nejaká tolerancia kvôli viacerým faktorom a najme uhlom nábehu vetra do plachiet, všetky špiónky môžu v určitom rozsahu poukazovať na správne vytrimovanie plachiet, ale ich ťah nemusí byť maximálny. A tu sa dostávame k bodu pretočenia - twistu plachiet a jeho nastavenia. Twist je potrebné nastaviť tak aby pri pritiahnutí alebo povolení oťaží (prípadne vyostrení alebo odpadnutí) všetky špiónky pracovali súčasne. To znamená že, ak sa pritiahnu alebo povolia plachty, všetky špiónky sa naraz prilepia, naraz zdvihnú, naraz sa začnú zalamovať, trepať...

Postavenie špiónov pri správne vytrimovaných a voči vetru správne nastavených plachtách - na kosatke pritlačené prúdnicami vzduchu ku plachte a na hlavnej plachte vejú priamo dozadu

 

Maximálne stúpanie - na kosatke náveterné špiónky idú šikmo hore (záveterné sú stále prilepené na plachte) - menšia rýchlosť lode. Pri RG nemá pravdepodobne takto zmysel nastavovať plachty kvôli jednému spoločnému servu pre plachty (priťahuje sa aj hlavná plachta a jej špiónky sa začnú zalamovať do závetria - klesá  vztlak)

 

Zlé nastavenie twistu indikujú vrchné a spodné špiónky. Na obrázku veľké pretočenie plachty, náveterný špión na kosatke sa trepe, a na hlavnej plachte sa zalamuje do návetria.

Pri malom pretočení sa začne od plachty odliepať prvý spodný náveterný špión.

 

V tomto prípade na plachtách treba zadný spodný roh stiahnuť dole a posunúť dopredu pomocou regulačných prvkov.

 

Peter SVK72

Komentárov  

 
#28 ludo 2016-07-17 15:53
Ahojte netyka sa to sice trimovania plachiet ale dal by som do pozornosti soft
s nazvom Eregata
je to volne širitelny program pre PC a android kde sa da velmi dobre zabavit s plachtničkami a zasutazit a v neposlednom rade aj precvicit pravidla plavania s lodami..treba sa tam prihlasit ale odporucil by som nie cez facebook

www.e-regata.com/
 
 
#27 ludo 2016-07-13 09:38
Skutočne vyčerpavajuci clanok a informacie, Poznam tu knihu Plachty a je skvela.
Ale davam do pozornosti ešte jednu publikaciu...

Trimovaní plachet pro jachtaře
od Roba Gibsna
je myslim si este obširnejšia a rozhodne hodne pomôže k lepšim znalostiam o danej problematike :)

http://www.yachtershop.sk/sk/knihy-mapy-a-darceky/knihy-a-mapy/naucne-publikacie/trimovani-plachet-p-7161.html
 
 
#26 Pepe 2016-06-08 12:49
Ešte som neskončil - ešte budete mať hlavy viac zamotané :lol:
 
 
#25 Reingraber 2016-06-08 10:53
Citovanie PeterP:
Super. Uz len si najst cas to vsetko v klude otestovat na lodi.

AMEN ;-)
 
 
#24 PeterP 2016-06-06 20:36
Super. Uz len si najst cas to vsetko v klude otestovat na lodi.
 
 
#23 Pepe 2016-06-06 16:56
Doplnených zopár obrázkov
 
 
#22 Pepe 2016-05-31 13:10
Tie tenké na Coriolise pri zadnej bójke nebolo vidno, na Neksta som dal hrubšie, ale zabudol som to odsledovať na väčšiu vzdialenosť.
Na brehu určite zmysel pri nastavovaní majú.
 
 
#21 PeterP 2016-05-31 12:54
To s tými špionkami je zaujímavé ... Vedel som, že sa používajú na veľkých lodiach, ale zdalo sa mi, že pre RGčka sú zbytočné, lebo na ne nedovidíš.
Ale pre trimovanie to asi zmysel má.
Som zvedavý, koľko špioniek pribudne na budúcich pretekoch :-)
 
 
#20 Pepe 2016-05-31 09:44
Doplnených pár riadkov do článku.
 
 
#19 Pepe 2016-05-26 16:58
Oto nie je problém, ďalší termín dám vedieť. Kontakt pre prípadných záujemcov 0905 606 659.
 

You have no rights to post comments