- Podrobnosti
-
Kategória: stavba
-
Uverejnené pondelok, 05. november 2018, 14:17
-
Napísal: PeterP
-
Prečítané: 2435x
Väčšina modelárov pravdepodobne počula o legendárnom lietadle Polikarpov Po-2 prezývanom "Kukuruznik" pre svoje časté využívanie v poľnohospodárstve. Ale len úzka skupina zasvätených tuší, čo má toto lietadlo spoločné s plachetnicami RG-65.
Nebudem napínať čitateľa. Trup plachetnice RG-65 Manta, o ktorej bude ďalej reč, vznikol technológiou 3D tlače z materiálu označovaného PLA. A materiál PLA je biodegradovateľný termoplast, ktorý sa vyrába ( okrem iného) aj z kukuričného škrobu. Celá asociácia názvu "kukuruznik" vznikla pri vode, keď som skúšal svoju novú Mantu. Ktosi zahlásil, že aby som si dával "bacha" , nech sa mi trup vo vode nerozpustil, keď už je z tej kukuričnej múky. V spojení s žltou farbou trupu bol na pretekoch v Olomouci od kukuričáka už len kúsok ku "kukuruznikovi". Takže tak. :-)
Technológia 3D tlače vstúpila do RGčkárskeho sveta postupne a zdá sa už nezadržateľne. Prvé pokusy českej proveniencie som zaznamenal na súťažiach už v minulej sezóne. O drobných dieloch takeláže vzniknutých na 3D tlačiarni tu už tiež bol článoček. Keď sa na webe objavili voľne dostupné súbory pre 3D tlač Manty, chalani z krúžku sa začali veľmi vážne zaoberať možnosťou vytlačiť si túto plachetnicu pre súťažné potreby. Dokonca priniesli na krúžok prvé diely trupu, ktoré sice vyzerali zaujímavo, ale nie tak, že by som po nich nejak mimoriadne zatúžil. Že však nakoniec bude s takýmto trupom jazdiť práve taká "konzerva" ako ja ja, ktorý doteraz sútažil s balzovým "drevákom" Nekst, to by som ozaj ani netipoval.
Začalo to celkom nevinne. Kamarát Peter SVK 72 z Trenčína, mi raz zavolal, či náhodou nechcem výtlačky trupu Manty ( pozri Petrov článok http://rg65.sk/articles-categories/rg65-articles/building/285-manta-z-3d-tlaciarne ). Že pokusne vytlačil viacero trupov jeden má navyše. Nech vraj vyskúšam z toho urobiť loď. Taká ponuka sa predsa neodmieta, no nie ?
Obr. Obsah "legovej" stavebnice a pokusné zostavenie dielov trupu. Všetko pekne zapadá.
A tak o pár dní som mal doma balík so "stavebnicou" a v mailovej schránke pár Peťových rád k stavbe a link s anglickým obrázkovým návodom na zostavenie. Musím priznať že som bol tak zvedavý, že balík som nedočkavo otvoril ešte na pošte. Jeden večer som sa kochal nad tým, ako je celý model super vymyslený a technologicky spracovaný. Na druhý deň som sa rovno pustil do stavby. Keďže som sa rozhodol pre oplachtenie typu swingrig, zohnal som potrebné klzné ložiska do púdzra sťažňa. Kýl a kormidlo som mal doma z produkcie Machata+Mikulka. Ich použitie bolo bezproblémové, pretože Peťo pripravil potrebné redukcie do kapsy kýlu. Akurát v hornej časti kýlu je potrebné mierne upraviť tvar kvôli prispôsobeniu šachte 3D Manty. Pri stavbe som postupoval podľa spomínaného návodu a musím len potvrdiť, že ak prekonáte úskalie typu "čím a ako lepiť" a máte k dispozícii všetky potrebné komponenty ( servá, hliníkovú trubičku, materiál na páku plachtového serva, vidličky, lanko a páku kormidla), postavenie modelu zaberie minimum času. Za dva večery som mal hotovo vrátane technologických prestávok na schnutie lepidla. Keď sme pri lepidle, použil som návodom odporučené rozpúšťadlové lepidlo. Konkrétne Gunze extra riedke tzv. zvarovacie na plastikové modely, ktoré som štetčekom nanášal do spojov. Pre istotu som dôležité spoje dodatočne zvnútra prelial ešte sekundovým lepidlom a vytvrdil aktivátorom. Zostavený model bol osadený odporúčanými servami typu HV a LiFe akumulátorom 850 mAh. Páku serva oplachtenia som vyrezal z uhlíkovej dosky. Tiahlo hormidla je taktiež z uhlíkovej guľatinky 2mm so zalepenou plastovou vidličkou na konci. Páka kormidla je MP Jet 3mm. Vyľahčovacie otvory do paluby trupu som vyrezal pájkovačkou. Otvory sú následne prelepené transparentnou reklamnou fóliou vyrezanou podľa prichystaných šablón. S olovenou bombou o hmotnosti 600 g vyšla celková váha modelu 950g, čo je údaj korešpondujúci s parametrami kvalitných súťažných plachetníc.
Obr. Už sa to rýsuje ...
Trup z 3D tlačiarne je mierne drsný, ale podľa spomenutého manuálu k stavbe ho netreba lakovať ani inak povrchovo upravovať. Ja som ho zľahúčka prebrúsil jemným brúsnym papierom, ale oproti klasickému tmeleniu a lakovaniu je to významná úspora času.
Oplachtenie som použil to isté, ako pre Neksta ( strih Joachim Pelka). V domácej lodenici sa ponúklo jedno hotové veľkosti B, s ktorým som plánoval uskutočniť prvé pokusy na vode.
Obr. Manta po zostavení s Béčkovou plachtou ešte bez prelepených otvorov v palube
Tu by som zmienil skutočnosť, že aj keď sa mi trup Manty tvarovo veľmi pozdával, predsa len sa mi javilo, že oproti hladučkým a nablýskaným "profi" laminátovým trupom netreba mať od 3D Manty prehnané "súťažné" očakávania. Bral som to ako experiment, ktorý overí, či technológia 3D tlače bude vhodná napríklad pre náš krúžok lodných modelárov.
Moje predsudky k drsnému povrchu trupu sa však ukázali ako neopodstatnené. Po položení na vodu sa model javil ako presne vyvážený a na prvý raz jazdil ako "z praku". Stačilo len minimálne dotrimovanie kormidla. Navyše na to, že skoro nefúkalo a mal som na Mante osadenú iba malú béčkovú plachtu, zdalo sa mi, že Manta výborne axceleruje na najmenší veterný poryv. Môj dojem sa potvrdil aj pri následnom porovnaní s modelmi kolegov. Pri cvičnom závode sa 3D Manta správala veľmi konkurencie schopne. Keď sme s kamarátmi na Štrkovci špekulovali, či drsný povrch trupu z 3D tlačiarne môže byť k prospechu obtekania vody, spomenuli sme si na prírodopisné filmy o žralokoch a ich špecificky drsnej koži, ktorá vraj vylepšuje ich schopnosť extrémne rýchlo plávať. Výsledkom bola ďalšia prezývka lode "žraločia koža" a odhodlanie vyskúšať 3D Mantu naostro na seriálovej súťaži :-)
Obr. Prvé skúšobné preteky na Štrkovci. Žlta Manta SVK 40 ( momentálne) vedie pelotón, aj keď má len béčkové plachty :-)
Na Vývrat som model doniesol len na ukážku, lebo som nemal ešte dorobenú áčkovú plachtu. Reakcie kolegov boli rôznorodé. Od nadšenia až po skeptické poznámky ohľadne rozpustenia kukuričného trupu vo vode.
Súťažný "krst ohňom" pre moju 3D Mantu nastal na 4. seriálovej súťaži v Hrabove. Priznávam, že balzového Neksta som mal pre každý prípad zbaleného v kufríku :-). Nakoniec v silnej konkurencii výborných českých, maďarských a slovenských skipperov som v Hrabove obsadil 10. miesto, čo považujem celkom za úspech. Pozitívnou skutočnosťou bolo, že ako som model dostával "do ruky", ku koncu pretekov sa Manta postupne prebojovávala na lepšie pozície ( 2. a 3. miesto v posledných dvoch rozjazdách :o) ). Obsadenie 7. a 6. miesta na ďalších pretekoch v Olomouci a na Štrkovci dokumentuje, že 3D Manta voči špičkovým lodiam, ako je Goth XP či Wedge, určite nie je výrazne horšou loďou. Na Regate Istropolitana som na súťaž požičal 3D Mantu kamarátovi Jurajovi SVK 06 a ten, napriek tomu, že s ňou jazdil prvý krát, celkom suverénne vyhral preteky kategórie RG-65. A to chodí s nami závodiť zvyčajne len raz do roka :-)
Obr. Moja nová biela Manta ( už s áčkovými plachtami) sa chová rovnako dobre ako tá žltá.
Po týchto pozitívných skúsenostiach sme objednali ďalšie trupy 3D Manty aj pre našich juniorov do krúžku. Prvá z nich dokonca už aj súťažila na Štrkovci, ale sprevádzali ju "nováčikovské" technické problémy, ktoré treba ešte vychytať. Myslím však, že inak bola s loďou tiež spokojnosť. Keď už sme objednávali, tak aj ja som si urobil nový biely trup, ktorý lepšie korešponduje s farbami nášho domáceho tímu 8-).
Aby som len nechválil ... Trup rgčka vytlačený z PLA filamentu má aj niektoré horšie vlastnosti. Predovšetkým je to výrazne menšia odolnosť voči mechanickému poškodeniu v porovnaní s laminátovými trupmi. Viem si živo predstaviť, že pri prípadnom silnom náraze môže dôjsť s "rozštiepeniu" trupu po vláknach. Podobne PLA materiál neznáša vyššie teploty. Takže ponechanie trupu na zadnom skle slnkom rozpáleného auta asi nedopadne dobre. Drsnosť trupu vzniknutá 3D tlačou zdá sa nevadí. Materiál sa dá povrchovo upraviť nastriekaním tmelom a lakom. Samozrejme za cenu mierneho nárastu hmotnosti trupu. Už som v tejto oblasti zrealizoval prvé pokusy a dopadli celkom OK. Otázne je, či hladší povrch bude prínosom pre jazdné vlastnosti alebo fakt funguje efekt žraločej kože. Možno sa uvedené mínusy podarí časom eliminovať odladením ABS materiálu či ďalším technologickým rozvojom 3D tlače.
V každom prípade však je to užasná technológia, ktorá sa stáva čoraz dostupnejšiou a samotný model Manty z 3D tlačiarne jazdí nad očakávánie dobre. Už zostáva len si vytlačiť tie ruky, čo loď víťazne dovedú do cieľa. :-)
Dovolím si preto predpovedať, že v sezóne 2019 "kukuruznikov" z 3D tlačiarne na Slovenských vodách pribudne.
Teda ak sa nám dovtedy biologicky nerozpadnú :-D
Obr. Náš domáci tím. Manta SVK40 a Orion Edge SVK41.
You have no rights to post comments
Komentárov
žltý polopriehľadný ako na obrázkoch vyššie
a svetlo zelený s krémovými doplnkami, iné farby možné po dohode.
Jedna sada nám zhodou okolností zostala navyše. Trup je bielej farby takže loď môže vyzerať podobne ako na posledných obrázkoch v článku. Ak by niekto mal záujem, kontakt na mňa máte
No ak to takto pôjde ďalej, za chvíľu sa tu bude jazdiť špeciálna regata kukuruznikov.