- Podrobnosti
-
Kategória: 2017
-
Uverejnené nedeľa, 03. september 2017, 17:39
-
Napísal: Oto Blaschke
-
Prečítané: 1721x
Jedinečná možnosť, ako si vylepšiť postavenie v tohtoročnej súťaži RG65, je nutná účasť na posledných dvoch pretekoch.
Ako by som mohol odolať tejto výzve z domovského servera, keď moje tabuľkové "postavenie" je skôr "ležaním" na konci tabuľky?
Dokonca až dvakrát som preto vybehol s Nexíkom na jazierko na Ostrove trénovať.
Spokojne som preto mohol konštatovať, že natrénované už mám, baterky držia, loď pláva, hoci som mal dosť otlačený zadok a opálené ruky i zátylok od čakania na vietor.
Ale čo už len športovec nespraví pre dobrý výsledok?!
Týždeň pred Piešťanmi som už len sledoval správy o počasí a užíval si tohtoročné horúce, slnečné leto s caffé laté pod slnečníkom.
Kdesi v zadnej časti mozgu ma síce hrýzli spomienky na minuloročnú Sĺňavskú búrku s vetrom sily hurikánu a prísľub, že postavím pre Nexíka pre tieto prípady B-éčkové plachty. Spomienky ale bledli a tak som ich úspešne zatĺkol do zabudnutia.
Na výročie Ústavy už ale bolo jasné, že na Slovensko prichádza výrazný studený front sprevádzaný silnými nárazmi vetra. A veru som aj hneď vymenil trenírky za dlhé nohavice. Viac som už spraviť nemohol.
Ráno bolo tak, ako hlásala predpoveď: 17°C za oknom, prehýbajúce sa stromi v parku, potrhané mráčiky na oblohe, ale presne .. žiadny dážď.
HURÁ! Nech žije eS-eM-Há-Úú!
HURÁ! Idem bodovať!
Cesta k Rybárskemu dvoru sa moc nezmenila a kone pod kapotou si ju ešte pamätali. Len korene topoľov ešte viac zdvihli cestný asfalt v aleji a narobili na nej prírodné spomaľovače.
Potom sa zazrkadlila vodná hladina a ukázal sa rozvinutý tábor s pestrými plachetnicami.
Priatelia, tak sme tu!
Parkovisko novo vysypané bielym lomovým kameňom žiariacim ako kararský mramor. Auto vedľa auta. Vyobliekaní domáci rekreanti decentne raňajkujú a vôbec sa nedajú vyrušiť našim curriculum vitae tohto dňa priateľských stretnutí a plachetníc.
Voda na priehrade sa vlní a vrie. Vŕbové konáriky sa skláňajú do vodorovnej polohy a ukazujú kamsi na juh, za strateným letom. Odborníci na vetry vystrkujú navlhčené ukazováky a vreckové anemometre a hodnotia predpovede meteorológov.
Tak, tak - trafili sa presne: Je chladno ale neprší, v diaľke na severo-západe je obloha šedivo hrozivá, ale tu prebleskuje slniečko. Vietor ale duje a duje, vytrvalo, bez prestávky.
Miloš, ako poriadateľ, vedie krátky brífing. Na tabuľku kreslí trať a vysvetľuje čo a ako. A hlavne, aby sa dodržiavalo pravidlo prednosti na ľavobok.
Berieme lode a rádiá a za rezkých pokynov odpočítavacieho megafónu sa staviame do radu, aby sme jeden po druhom vystúpili na úzku mriežkovú lavičku a odovzdali svoje drahé a tak milované lodičky do rúk burácajúcim živlom.
"One minute to start!"
Ú-už???
Štartér je nemilosrdný a lode sa v tomto vetre a valiacich sa vlnách, len ťažko držia pred štartovou čiarou.
"One!"
"Bur-rá-á-á!" zavreští naposledy siréna. Plachty sa razom pritiahnu nad paluby, plachetnice vystrčia svoje bruchá z vody a naklonené mieria stožiarmi ku nám, k brehu.
Čakali by sme, že lode vyrazia vpred ako šípy Apačov. Vietor je ale neúprosný a napriek vytvorenému pretlaku a podtlaku na plachtách, ich celou silou tlačí od seba.
Fyzika nakoniec víťazí a lode predsa len postupujú vpred. Najskôr tie, ktoré majú vyhrať a potom tie ostatné, teda aj moja.
Chudera s Á-čkovými plachtami, ktorej znova sľubujem tie B-éčkové. Najskôr proti vetru veľké problémy s obrátením lode, potom po vetre ešte väčšie so zapichovaním provy až po stožiar pod hladinu.
A zatiaľ tí, čo mali vyhrať, vyhrávajú.
Ale už predsa aj ja stojím na úzkej lavičke a vyťahujem Nexíka z vĺn. Vylievam vodu z trupu, opravujem potrhanú takeláž a pýtam sa priateľského Jirku, či takto mám správne tú plachtu?
Ale moja loďka je krehká, stavaná s láskou a lacno, neprivykla rukám víťazov.
Tak len takto. Viac sa nedá.
Beriem ju a znova a znova sa s ňou lúčim na spenených vlnách.
Ako som už predtým prorokoval, tí čo mali zvíťaziť, skutočne nakoniec aj zvíťazili. A zaslúžene.
Sláva víťazom, česť zúčastneným!
Žiadna loď sa neutopila, žiadna sa nestratila. Pravidlo prednosti na ľavobok sa porušovalo, hlasné protesty, hlavne po štarte a na bójkach, prehlušili aj duniace živly.
Modelársky život je krásny!
Miloš postavil dve famózne krásne trate. A ten piešťanský vietor?
Tak na ten si spomeniem vždy doma, s otlačeným zadkom pri jazierku.
Oto Blaschke, SVK 52
You have no rights to post comments
Komentárov
až mi je ľúto že som sa nemohol zúčastniť,ale bol som na Majstrovstvách Slovenska KJP. http://sailing.sk/listina.php?CTK=261&Rok=2017&Trieda=KJP&
Odborníkov na vetry neprekoná ani:
Do miestnosti vstúpil chlap ošľahaný vlastnými vetrami.
Najlepší sú tí "odborníci na vetry "
Super Oto !