Posledný vietor sezóny, aneb - Zbohom zbraniam

Podrobnosti

Kategória: 2017

Uverejnené utorok, 24. október 2017, 19:50

Napísal: Jack

Prečítané: 1507x

        Veru sa nás zišlo! Akoby sezóna začínala a nie končila.

        Radosť pozerať, ako sa krásne rozrástla pôvodná skupinka nadšencov.

         Počasie vypadalo pod psa.

         Hustá hmla bola pred barákom, už keď som sadal do auta. A kým som zaradil štvorku, už veselo pršalo.

         Prežijeme to! Mal som v kufri špeciálnu výbavu - samo-rozkladací plážový prístrešok.

         Hmla - dážď, dážď - hmla. Celú cestu.

         Pri jazere už bol rozvinutý súťažný tábor. Všade bolo vidno pestré lode s bielymi plachtami. Ich majitelia

nervózne pobiehali sem a tam - raz k vode , raz k autu.

         A čo počasie?

         Pod mrakom a trochu mrholilo. Ale ten desivý uragán!!

- Fúka ako v Senci - poznamená ktosi, keď si letmo podávame ruky.

- Máš B-éčkové plachty? - spytuje sa ma druhý.

- Nemám. Plánoval som stavať až po sezóne. - začínal som tuhnúť od zimy a pri pomyslení na moje dnešné vyhliadky: Opäť budem topiť loď?!

Prvá rozjazda. Na prekvapenie - skupina B-é. Idem aj ja.

Vietor besnie, kde tu spadne kvapka. Keď ale začne "hlasná trúba" odpočítavať svoje tri minúty, počasie sa náhle mení. Vietor ustáva a cez štartovú čiaru sa doslova vlečieme.

Jazda úplne v pohode. Zvykáme si s loďou na neobvyklý tvar trate.

Po štarte napravo križujeme jazero k najvzdialenejšej bójke so slovenskou zástavkou. Po pravom obrate späť ku brehu, opäť obrat, pozdĺž brehu a hurá - cez štart na ľavú bójku. Potom ešte jedno takéto koliečko a z ľavej bójky ideme do cieľa.

Nasleduje rozjazda skupiny A-á a tak mám voľno.

Jazda na skupiny má určite svoje čaro. Človek má pri striedaní skupín prestávku. Môže doladiť loď, napiť sa, zjesť desiatu od manželky alebo si jednoducho užívať regatu ako divák.

Ale sú aj drobné negatíva.

Hlavne tí "nevyskákaní" sa nudia. Veď prišli plávať, súťažiť a ... samozrejme - vyhrávať. Nebaví ich stáť na brehu, pozerať na cudzie lode a nasucho tlačiť do kniplov.

Iní sú zasa zaskočený neistotou. Neistotou, či po prvých rozjazdách, keď výsledky premiešajú rozdelenie do skupín, majú zostať na vode, či loď vytiahnúť a .. kedy vlastne pôjdem ja?

Po dvoch párových rozjazdách však už istotu nemá nikto.

Všetko je také pomiešané a dopletené, že aj majstri v pravidlách sa s vážnymi tvárami dohadujú ako ďalej, ako súťaž dokončiť a napokon aj vyhodnotiť.

Dal som si trochu teplého čaju a idem k brehu, pozrieť A-á rozjazdu.

Možno ma trochu zohrial čaj, ale možno to bolo aj trochu od škodoradosti, že mi bolo odrazu tak príjemne, keď som videl, čo sa deje pred štartovou čiarou. Pred takým vetriskom s nárazmi by sa hádam červenal aj senecký "masakrový"!

Lode vyvaľovali bruchá raz na tú, potom na onú stranu, ako sa snažili udržať pred čiarou. Sťažňami a plachtami plieskali po zvírenej hladine a po susedných lodiach.

Takýto Štrkovec sme ešte nezažili.

Našťastie všetko včas ukončila "hlasná trúba" a lode sa rozleteli po jazere ako splašené kone, či ako kŕdeľ holubov.

Len jeden človek sadá do gumového člna, ustarostený, berie veslá a rozvážne, nikde sa neponáhľajúc, vesluje kamsi na vodu.

          Medzitým splašené kone, či kŕdeľ holubov (zubatých holubov!), preletel okolo bójok a rozhodcovia s vážnymi tvárami už miešajú "karty" na novú rozjazdu.

Počasie v ďalších dvoch párových rozjazdách bolo celkom prijateľné. Na bezvetrie sa nikto sťažovať nemohol. Opäť spadlo pár kvapiek a občas bolo treba podopierať prístrešky, aby ich neuchytilo.

Tiež vylievam vodu z môjho plážového samo-rozkladacieho prístrešku a kontrolujem kolíky, lebo sa obrátil vietor. Inak - pohoda.

A je tu čas na obednú prestávku.

- A nebude! - rozhodli rozhodcovia s vážnou tvárou a ostatní len kývajú hlavami: Ták, ták.

Trochu sa rozpršalo.

Kto má ruky a vysielač v rukávniku, tomu je hej. Ale do ostatných zateká a kde tu aj nejaký nešťastný, premoknutý a premrznutý na kosť, prestáva vysielať. A loď pláva a vzďaľuje sa.

Človek sadá do gumového člna, utrápený, berie veslá a rozvážne, nikde sa neponáhľajúc, vesluje kamsi na vodu.

Dobojované!

V poslednej rozjazde som si asi opäť pohneval Poseidona, lebo ma dvakrát omotal okolo vzdialenej bójky a tak bolo vymaľované. A mal som to tak krásne rozbehnuté!

Prší už skoro stále. Balíme a ideme do "klubového hostinca", dať si niečo teplé a rozmotávať zauzlené poradie.

Krásny deň. Koniec sezóny. Veľký škrt a nové plány na zimu.

Ahoj, na jar!

Len jeden človek ... Už ho nevidno.

Nebol to Hemingway?

Oto Blaschke, SVK52

• < Predch.
• Nasl. >