06.12.2019

Tento server používa cookies. Ak nesúhlasíte s cookies, pozerajte prosím na základe nariadenia EÚ iné stránky.

• Hľadá sa webmaster pre túto stránku. Informácie - mail dole. •

Skvelý záver súťažného roka 2019

    V tomto roku som si vybral súťažné voľno a preto som prišiel až na posledný pretek. Našťastie som bol asi jediný. Nie, priatelia, nemal som zajačie umysly. Práve naopak.

    Po minulej sezóne, keď sa moja pozícia v tabuľke posúvala stále hlbšie a hlbšie som pochopil, že je čas na inovácie. A viete, čím sa inovácie začínajú: Rozoberaním. A tiež viete, ako ťažko sa potom veci skladajú.

    Tlačil som hmotnosť z trupu do bomby - ľahšie servá, menšia baterka, všetko nepotrebné preč a širšie kormidlá. Na konci leta som bol na svoju loď a aj na seba samého skutočne hrdý. Čakal som už len na tento deň, keď si poplávam a nebudem len odierať bójky.

    Deň pre pretekom som sa rozhodol, že sa dokonca precvičím aj v pravidlách. Bohužiaľ som nezostarol len ja, ale aj môj notebook. Obrázky sa mi neukazovali a tiež tvrdohlavo odo mňa žiadal inovácie. Škoda. Ale kto je vpredu, nemôže nič porušovať. No nie?

    Z Trenčína som neprišiel sám. Priviezol som si aj kamaráta.

"Veď aj ja som za mlada modelárčil", bola jeho odpoveď, keď som ho varoval, čo všetko ho na Štrkovci čaká: Ráno sa rozložíme, pozdravíme kamarátov - súperov a keď položíme lode na vodu, už nikto nič nepije, nikto nič neje, nikto a nič nie je, len prsty na kniploch, oči na vode a horiaci blankyt vody v očiach. Potom možno príde obedná prestávka, ktorá sa len obednou volá, ale zvyčajne sa robí všetko iné. Poobedie začne rovnako hekticky, lebo platí: "Carpe diem" a každý sa snaží dvojnásobne.

"Veď aj ja som bol modelárom."

"No dobre."

    Po príchode sme sa rozložili a pozdravil som sa s kamarátmi - súpermi: "Chýbali ste mi a potešilo ma, že ste na mňa po roku nezabudli."

    Nasadil som kýl s novou bombou a skompletoval loď. Vedenie pretekov oznámilo, že je nás dosť, tak sa rozdelíme do dvoch skupín a odobralo sa na delenie losovaním.

"Pozriem sa ja veru, ako obstojí moja nová bomba so súpermi." No oči mi mohli vypadnúť z jamôk! Sprava i z ľava boli na kýloch "kvichty", že ten môj zniesom maximálne označenie "prcek".

"Nemajú snáď eR-Gé-čka výtlak okolo kila? Ako teda môžu mať kilo v bombe?" nesmelo som sa spýtal  suseda.

"No, ja to nevážim. Teraz tu mám takú menšiu. Počkaj, pozriem ... 680 gramov."

    ""Ja som snáď nevynechal rok, ale celé storočie?!?""

"Buď ako buď. Hádam budem aspoň raz v A-skupine". Bol som, ale len po rozlosovaní do skupín.

    Nad pokojnými vodami Štrkovca sa plazila hmla a ranný chlad sa nám zahrýzal pod kožu. Ani pavúci nelietali na svojich vláknach, ako sa na poriadne babie leto patrí. Bolo tiché bezvetrie. Plachty lapali po dychu, po závane od kýchnutia žiab, či vírenia od labutích krídel z druhej strany jazera.

    Áno, bol to veľmi melancholický pretek (i keď krv v žilách vrela). Nakoniec sa lode vždy nejako rozhýbali a už obkružovali červenú, žltú i modrú bójku, aby sa "na banán" prekrižovali medzi červenou a modrou do cieľa. Potom sa vlajky na bójkach otočili (?!). Možno sa niekto z okolitých domov zobudil do sobotného rána  a otvoril okná. Nemožno podceňovať "motýlí efekt". A hneď sa pretekalo opačným smerom.

    Už, už sa zdalo, že sa pretek rozbieha, keď prišiel pán "Protest". A musel sa vyriešiť . Vedenie listovalo v predpisoch, hladali sa svedkovia, rozhodca rozhodoval.

Hmla pomaly stúpala do stratosféry, baterky sa vybíjali, nervy tiekli. Len sľúbený vietor nie a nie prísť. Už prišli aj potápači s celým húfom fanúšikov. Odvážne sa norili do chladných vôd a z vody vyťahovali Neptúnove poklady, ktoré si tu niekto (ne-)úmyselne odložil. Už aj lode sú na vode a tak je na brehu veselšie. Potápači vypúšťajú bublinky.

    Doobedie je za nami. Moc sme toho nenaplávali.

    Obednú prestávku ruší hlas z megafónu na nábreží. Okrem nás a potápačov sa tu poriada aj detská šarkaniáda. Šarvancom vietor nechýba. Pevne držia šnúrku v dlani a utekajú, utekajú. Pestré šarkany sú im v pätách. Nebo je opäť krajšie.

    Opäť pretekáme na vode. Situácia s (ne-)vetrom sa nemení. Napriek tomu sa rozhoduje, že pridáme "nášup". Priatelia z Česka neľutujú, že merali toľkú vzdialenosť a práve oni sa dožadujú: "Ešte jeden!"

    Hurá, hurá, hurá! Je dobojované. Ročník sa uzavrel. Balíme a môj kamarád tiež neľutuje, že ako bývalý modelár tu bol tiež. Ale nabudúce sa už lepšie pripraví.

A "nabudúce" určite musí byť. Nový, putovný pohár v rukách víťaza nás povzbudzuje putovať v modelárskych stopách.

   Ešte malý dovetok:

Plávanie "na banán" je svieže a dynamické - mne sa páči. A lode i kapitáni sú z roka na rok skúsenejší. Zdalo sa mi, ba som o tom presvedčený, že sa už toľko nečaká na "posledných" a že všetky lode si svoj "banán" odplávali pekne do cieľa.

    "Tri minúty do štartu ... 2020!"

 

Oto

Komentárov  

 
#2 Jack 2019-10-21 21:00
Ahoj Peter,
polepším sa.
Oto SVK52
 
 
#1 pberki 2019-10-21 11:38
Ahoj Oto,
VĎAKA !!!
Peter, SVK77
 

You have no rights to post comments