Stavba RG65 - fáza 2
- Podrobnosti
- Kategória: stavba
- Uverejnené pondelok, 31. december 2012, 20:00
- Napísal: Jack
- Prečítané: 4157x
Na plánkovanie som sa tešil. Konečne budem robiť niečo "kreatívne", budem tvoriť tvar budúcej lode, ohmatám si jej dokonalé, oblé línie. Tešil som sa aj na prácu z balzou, brúsenie a tmelenie.
Za všetkým krásnym je ale pomerne dosť úsilia a vždy prichádzajú aj chvíle "skoro beznádeje". To všetko som si užil.
Plánkovať som sa rozhodol balzou hrúbky 4 mm. Samozrejme, že rozhodnuté bolo už pri kreslení rebier a tieto sú už o 4 mm po obvode menšie.
Najskôr som balzovou lištou zmeral najdlhšiu možnú plánku na trupe a pripočítal som ku nej 1 cm ako rezervu. Podľa nej som zrezal balzovú dosku 4 x 100 x 1000 mm, z ktorej budem plánky rezať. Pripravil som celkom 3 ks dosiek štandart.
Podľa skúsenosti zo stavby trupu u Jura, som použil na lepenie plánok stredné sekundové lepidlo. Stavba ide takto dosť rýchlo. Lepidlom natriem slabo rebrá a prečnievajúci kýl na špici. Plánku priložím najskôr na kýl, zrovnám dozadu, trochu pritlačím, potom pritlačím plánku na prvé rebro, počkám na raz-dva a tak pokračujem až po zrkadlo. To stačí, aby balza spoľahlivo držala. Neplatí to len v prípade tzv. zrkadielkovej balzy! To je moja nepríjemná skúsenosť. Bohužiaľ som si práve jednu takú dosku kúpil. A tak nastúpili modelárske špendlíky! Už to nikdy neurobím!
Základnú šírku plániek som si určil na 4 mm. Rezal som ich na drevenej podložke lámacím nožíkom podľa dreveného pravítka (kovové mám len 60 cm, čo je málo). Menším pravítkom som odmeral na jednom konci dosky šírku 4 mm a označil ju zapichnutím špendlíka. Tak isto som označil aj opačný koniec dosky. Dlhé pravítko som oprel o špendlíky, zaťažil pravítko, vybral špendlíky a zľahka niekoľkokrát prerezal. A opäť poučený zo stavby u Jura, rezal som plánky trochu šikmým rezom, aby sa k sebe lepšie prikladali na oblé rebrá.
Najskôr som prilepil pár plániek okolo paluby, aby som fixoval rebrá.
a teraz to prišlo - prvá "zrkadielková" plánka a nutnosť použiť špendlíky ..
pokračoval som s plánkami šírky 4 mm ..
ako sa plánky samé ohýbali do tvaru trupu, pri rebre č. 5 ostávala malá medzera - rebro "nesedelo" v línii; plánky som k nemu teda nasilu neprihýbal, ale lepil som ich len o seba ..
potom som začal pokladať aj plánky okolo kýlu ..
rozhodol som sa, že ich nebudem ťahať až na špicu, lebo sa nedali skútiť o 90° ..
s plánkovaním som sa začal dostávať "do úzkych" a rozhodol som sa rezať plánky so šírkou 2 mm ku špici a 10 mm k "zrkadlu" ..
takže nakoniec ostala v trupe veľká ohraničená diera! ..
ako som ju vyplnil, zbadáte podrobným štúdiom foto; celkom to šlo - najskôr som zrezal jeden koniec plánky do presného úkosu, natrel som rebrá a úkos sekunďákom, zastrčil úkos na miesto a pritláčal plánku postupne na rebrá - k poslednému už nie, najskôr som nožíkom zrezal druhý koniec plánky, tak ako bolo treba, nad trupom; potrel lepidlom a zatlačil na miesto; dobré je mať po ruke kus igelitu a pritláčať plánku cezeň - menej sú polepené prsty ..
jednu plánku sa mi podarilo na konci pretlačiť do trupu, na to POZOR! sekunďák chytil okamžite; musel som koniec plánky z trupu vyrezať a doplniť novým kusom;
chýbajúcu špicu som dolepil kúskami balzy ..
No a nakoniec bol trup polepený celý! Radosť z neho ale ešte akosi neprichádzala. Bol "hrubý" a "surový" - vôbec sa nedal "hladkať".
Pribral som nových pomocníkov: šmirgľový papier zrnitosti 50, 180 a 600 (posledný preto, lebo taký bol poruke) a "šlehaný sádrový brousitelný tmel" z Baumaxu. Hrubým papierom som zbrúsil plánky na trupe, až sa zarovnali. Taktiež bolo treba zabrúsiť špicu.
v brúsení som pokračoval papierom zrnitosti 180; pod rukou už bolo cítiť línie trupu..
Pokusne, bez skúseností a bez "teoretickej" prípravy som začal nanášať stierkou sádrový tmel - skoro sa mi to vypomstilo! Tmel na balze nedržal a v lístkoch od neho odpadával. Dôvod bol asi ten, že balza "vysala" tú trochu tekutiny, čo v ňom bola a tmel predčasne "zoschol".
Cúvnuť a zoškrábať tmel som už ale nechcel - pokračoval som tak, že som tmel rozotieral prstom! Išlo to, ale bola to taká milá patlanica! Pokračovateľom odporúčam balzu najskôr naseparovať - napr. zriedeným disperzným lepidlom.
tmel som nechal preschnúť celý deň, lebo sa mi zdalo, že nie je dosť suchý a bál som sa, že ho strhnem ..
Tmel ma ale dokonale milo prekvapil! Nádherne sa dal prebrúsiť - použil som najskôr šmirgeľ zrnitosti 180 a úplne na balzu som ho zbrúsil papierom 600. Nádherný pocit pod rukami.
potom som zabrúsil zrkadlo a špicu ..
A prišla nádherná chvíľa - nožíkom som poodlupoval taviace lepidlo od stavebnej dosky a trup z nej uvoľnil.
Hotovo!
Nad ďalšou fázou budem musieť ešte pouvažovať - cieľ by som mal, ale cestu som ešte nevybral.
Jack