Comorra Cup 2015 - ako bolo ...
- Podrobnosti
- Kategória: 2015
- Uverejnené pondelok, 20. júl 2015, 11:51
- Napísal: Gabriela
- Prečítané: 3116x
Meteorológovia sľubovali na sobotu, 18. júla 2015 poriadne horúčavy. S nádejou v ich omylnosť, vyrazili sme skoro ráno do Komárna na štvrté tohoročné stretnutie „ergečkárov“.
Na mieste činu nás veľmi príjemne prekvapila pokojná, prázdninová nálada malebného miesta krásnej prírody pri mŕtvom ramene Váhu. Hneď po príchode nám bolo jasné, že organizátori zobrali prípravu tejto akcie vážne a dôstojne. Ohraničili priestor, pripravili informačnú tabuľu, aby bolo i okoloidúcim jasné, čo za akciu sa tu koná. Vytýčili trať (mne do tej doby neznámeho tvaru), ktorá v sebe ukrývala niekoľko možností jej prejazdu ( kurzu) podľa smeru vetra. Až v poslednej minúte pred štartom sa súťažiaci dozvedeli konečnú podobu kurzu pri danej rozjazde. Táto inovácia sa mi veľmi páčila. Trať mala aj svoje malé „mínus“, a to, že bola pomerne krátka. Jazdilo sa na dve kolá, takže ak súťažiaci zle vyštartoval, mal v hustom poli závodníkov len málo možností dobrou jazdou dobehnúť tých „správne vyštartovaných“.
Po príchode sme rozložili rýchlo prístrešky, ktoré nás počas celodennej páľavy aspoň trocha ochraňovali od pichľavých lúčov slnka. „Naštelovali“ sme lode a čakali na pokyny organizátorov. Vďaka veľmi hojnej účasti maďarských kolegov ( a ako sa aj na konci ukázalo, veľmi šikovných skipperov), bolo na súťaži až 28 lodí ( pôvodne malo byť cez 30). A tak sme v zmysle pravidiel boli rozdelení do dvoch skupín, ktorých „obsah“ sa postupne menil, podľa toho, ako sme sa umiestňovali v jednotlivých rozjazdách. Princíp mi je doteraz neznámy, ale to pre mňa nebolo až tak podstatné. Rozhodca rozhodol, kedy má kto na jazdu nastúpiť a bolo. J
Žiaľ, čo nám neprialo bola sila, teda skôr „slabota“ vetra. Ten nie a nie sa rozdúchať, dokonca chvíľami sa na nás úplne vykašľal a maďarský rozhodca predčasne pre neregulérnosť podmienok ukončoval rozjazdy, ktoré sa následne museli opakovať. Napokon sa nám podarilo odjazdiť po 3 rozjazdy v každej skupine. A ako už to býva zvykom, po súťaži sa všetko dostáva na správnu koľaj. Po oficiálnom ukončení preteku sa vetrík umúdril a slovenská, i keď menej početná výprava spolu s pár maďarskými a moravským kolegom „hodila“ lode na vodu a zajazdila si v poriadnom vetre.
Nasledovalo oficiálne ukončenie, vyhlásenie výsledkov. Organizátori vecnými darmi a plaketami ocenili prvých troch účastníkov. Víťaz pretekov sa stal aj dočasným majiteľom pekného putovného pohára Comorra Cup. Ocenený bol dokonca aj posledný na výsledkovej listine.
A moje pocity?
V prvom rade by som chcela poďakovať organizátorom. Bolo mi ich až ľúto, že si dali toľko námahy a akciu pripravili fakt výborne. Nakoniec sklamal vietor, takže sme si pomerne málo zajazdili.
Zúčastnil sa veľký počet účastníkov ( SVK, HUN, CZE). Síce sme si s maďarskými kolegami moc nepokecali, ale to množstvo lodí bolo príma.
A k účasti Slovákov? Rozumiem tomu, že je dovolenkové obdobie, takže nie každý mal možnosť prísť. Rozumiem aj tomu, že niektorí z nás sa zamýšľajú nad „vývojom“ rg-čkárskych stretnutí osobitne v tejto sezóne. Niektorí razantne odmietajú inovácie, niektorí v sebe majú „ducha“ súťaženia, a tak im vyhovuje že z priateľských stretnutí pár nadšencov, ktorí si chodia zajazdiť len tak pre radosť, sa stávajú čoraz „serióznejšie a oficiálnejšie“ preteky.
Ja som mala na túto tému tiež s Petrom debatu, dokonca by som povedala, že pomerne „vyostrenú“ J. Bolo treba si „utriasť“ svoje názory a postoje, ale hlavne .... svoje ambície. A vtedy sa mi rozjasnilo.
Akosi som sa k Vám "namotala" a je mi s Vami fajn. Zabávam sa a „malé lodičky“ mi prirástli k srdcu. Áno, boli aj nervóznejšie chvíle, asi najviac v Piešťanoch. Ale myslím, že na Vývrati atmosféra už bola celkom OK. No a Komárno to len potvrdilo. Že sme si vzájomne držali palce, že sme srandovali. A ak sa chcel niekto domôcť svojich práv na vode, robil to „normálnou formou“ upozornenia. Neriešili sa zbytočné a nepodstatné spory, dobre sme si pokecali a i pri 38 stupňoch sa ozýval smiech a bola pohoda.
Takže, môj postoj je ten, že ak je ochotný niekto organizovať tieto stretnutia, plne budem rešpektovať jeho spôsob prípravy akcie, či pôjde len o stretnutie priateľov, pretek len tak pre radosť, alebo oficiálne preteky s platením štartovného. Ak chcem jazdiť ( a ja chcem J ), zaplatím si aj tých pár euro, pretože :
- ma baví jazdiť,
- chcela by som sa aspoň trošku zlepšiť,
- pretože vždy na akciu prídu ľudia, s ktorými je mi príjemne,
- pretože nemám ambície vyhrávať, ale zabávať sa ( zatiaľ J).
A na záver Vám chcem všetkým poďakovať za Vašu zhovievavosť. Viem, že ste ku mne ohľaduplní, že mi tolerujete veci a počiny, čo by ste možno kolegovi mužského pohlavia aj niekedy okorenili riadnymi nadávkami. Viem to a vážim si toho ...
Ahoj!
Gabriela ( SVK 41)
Foto: P. Berec