Vďaka za ten masaker, Othello
- Podrobnosti
- Kategória: 2017
- Uverejnené pondelok, 10. apríl 2017, 11:01
- Napísal: Jack
- Prečítané: 2488x
Ani sám veľký Shakespeare nenapísal takú krvavú drámu, aká sa udiala na Seneckých jazerách na 1. súťažný pretek plachetníc RG65.
Scéna ako z filmového trileru bola pripravená už od skorého sobotného rána. Malá oblačnosť, únosná aprílová teplota a vietor sily modelárskeho orkánu dujúci vytrvalo od vody na breh.
Už len položiť loď z móla na vodu bolo drámou. Vietor s praskotom lomcoval trepotajúcimi sa plachtami, trup poskakoval na vlnách a loď akoby nechcela ísť vpred, ale tlačila sa v strachu pod mólo.
Na vode všetko pokračovalo v rovnakej réžii živlov.
Kam sa postaviť na štart? A ako loď vôbec udržať pred štartovnou líniou?
Veru, nejednej lodi trvalo aj minúty, kým sa dostala v bočnom protivetre, tlačená na zradné plytčiny brehu, za žlté bójky štartu. A to ju čakali tri červené bójky seneckého Bermudského trojuholníka a banánová vratka 3-1-3-cieľ.
Nadôvažok sme odrazu neboli na vode sami. Regata veľkých plachetníc sprevádzaná dohľadom na motorových člnoch rozvlnila vodu do polmetrových vĺn a ešte viac rozbesnila neutíchajúci vietor.
Oh, Poseidón, buď k nám milostivý!
Nebol.
Do poslednej chvíle si žiadal svoju daň: potrhané lanovie a plachty, rahná, ba i stožiar, zničené servá a ovládanie. Záchranná loď so statočným námorníkom bola stále na vode, aby pomáhala nešťastníkom.
Ale Poseidón sťahoval lode pod vodu a do ich trupov im lial vodu.
No ale ani to mu nestačilo. Jednu z lodí si vzal ku sebe - na dno, druhú odvial a skryl tak, že sa viac nenašla.
Nešťastní kapitáni!
Na poobedie, tí čo to dosiaľ prežili, s nádejou očakávali, že sa Poseidón upokojí.
Toho ale zrejme veľmi nahneval ľudský červ v čiernom neopréne, potápač, ktorý mu počas obednej prestávky ukradol jeho lup - potopenú loď.
A tak ďalej dul do vetra a dvíhal vlny.
Dvakrát nešťastní kapitáni!
Mňa osobne prikul pri poslednej rozjazde o červenú bójku a nepustil ma, kým neboli všetci bezpečne v cieli. Ja som bol jeho posledná obeť. Na plachte mi ostalo jeho znamenie: červený kruh s číslom 3.
Ešte že som v mladosti, aj na staré kolená, nekoľkokrát čítal Dva roky prázdnin od Verneho a tak som o búrke čo-to vedel.
"Briant, priateľ môj, drž kormidlo pevne. Búrka už slabne, chmáry sa trhajú a nad obzorom presvitá nový deň - nová nádej!"
Video z akcie od Jirku CZE 03 . Ďakujeme :-)
https://www.youtube.com/watch?v=bcPGLKfBB2c&feature=youtu.be