Preliečení a vyliečení v Piešťanoch
- Podrobnosti
- Kategória: 2017
- Uverejnené nedeľa, 03. september 2017, 17:39
- Napísal: Oto Blaschke
- Prečítané: 1843x
Jedinečná možnosť, ako si vylepšiť postavenie v tohtoročnej súťaži RG65, je nutná účasť na posledných dvoch pretekoch.
Ako by som mohol odolať tejto výzve z domovského servera, keď moje tabuľkové "postavenie" je skôr "ležaním" na konci tabuľky?
Dokonca až dvakrát som preto vybehol s Nexíkom na jazierko na Ostrove trénovať.
Spokojne som preto mohol konštatovať, že natrénované už mám, baterky držia, loď pláva, hoci som mal dosť otlačený zadok a opálené ruky i zátylok od čakania na vietor.
Ale čo už len športovec nespraví pre dobrý výsledok?!
Týždeň pred Piešťanmi som už len sledoval správy o počasí a užíval si tohtoročné horúce, slnečné leto s caffé laté pod slnečníkom.
Kdesi v zadnej časti mozgu ma síce hrýzli spomienky na minuloročnú Sĺňavskú búrku s vetrom sily hurikánu a prísľub, že postavím pre Nexíka pre tieto prípady B-éčkové plachty. Spomienky ale bledli a tak som ich úspešne zatĺkol do zabudnutia.
Na výročie Ústavy už ale bolo jasné, že na Slovensko prichádza výrazný studený front sprevádzaný silnými nárazmi vetra. A veru som aj hneď vymenil trenírky za dlhé nohavice. Viac som už spraviť nemohol.
Ráno bolo tak, ako hlásala predpoveď: 17°C za oknom, prehýbajúce sa stromi v parku, potrhané mráčiky na oblohe, ale presne .. žiadny dážď.
HURÁ! Nech žije eS-eM-Há-Úú!
HURÁ! Idem bodovať!
Cesta k Rybárskemu dvoru sa moc nezmenila a kone pod kapotou si ju ešte pamätali. Len korene topoľov ešte viac zdvihli cestný asfalt v aleji a narobili na nej prírodné spomaľovače.
Potom sa zazrkadlila vodná hladina a ukázal sa rozvinutý tábor s pestrými plachetnicami.
Priatelia, tak sme tu!
Parkovisko novo vysypané bielym lomovým kameňom žiariacim ako kararský mramor. Auto vedľa auta. Vyobliekaní domáci rekreanti decentne raňajkujú a vôbec sa nedajú vyrušiť našim curriculum vitae tohto dňa priateľských stretnutí a plachetníc.
Voda na priehrade sa vlní a vrie. Vŕbové konáriky sa skláňajú do vodorovnej polohy a ukazujú kamsi na juh, za strateným letom. Odborníci na vetry vystrkujú navlhčené ukazováky a vreckové anemometre a hodnotia predpovede meteorológov.
Tak, tak - trafili sa presne: Je chladno ale neprší, v diaľke na severo-západe je obloha šedivo hrozivá, ale tu prebleskuje slniečko. Vietor ale duje a duje, vytrvalo, bez prestávky.
Miloš, ako poriadateľ, vedie krátky brífing. Na tabuľku kreslí trať a vysvetľuje čo a ako. A hlavne, aby sa dodržiavalo pravidlo prednosti na ľavobok.
Berieme lode a rádiá a za rezkých pokynov odpočítavacieho megafónu sa staviame do radu, aby sme jeden po druhom vystúpili na úzku mriežkovú lavičku a odovzdali svoje drahé a tak milované lodičky do rúk burácajúcim živlom.
"One minute to start!"
Ú-už???
Štartér je nemilosrdný a lode sa v tomto vetre a valiacich sa vlnách, len ťažko držia pred štartovou čiarou.
"One!"
"Bur-rá-á-á!" zavreští naposledy siréna. Plachty sa razom pritiahnu nad paluby, plachetnice vystrčia svoje bruchá z vody a naklonené mieria stožiarmi ku nám, k brehu.
Čakali by sme, že lode vyrazia vpred ako šípy Apačov. Vietor je ale neúprosný a napriek vytvorenému pretlaku a podtlaku na plachtách, ich celou silou tlačí od seba.
Fyzika nakoniec víťazí a lode predsa len postupujú vpred. Najskôr tie, ktoré majú vyhrať a potom tie ostatné, teda aj moja.
Chudera s Á-čkovými plachtami, ktorej znova sľubujem tie B-éčkové. Najskôr proti vetru veľké problémy s obrátením lode, potom po vetre ešte väčšie so zapichovaním provy až po stožiar pod hladinu.
A zatiaľ tí, čo mali vyhrať, vyhrávajú.
Ale už predsa aj ja stojím na úzkej lavičke a vyťahujem Nexíka z vĺn. Vylievam vodu z trupu, opravujem potrhanú takeláž a pýtam sa priateľského Jirku, či takto mám správne tú plachtu?
Ale moja loďka je krehká, stavaná s láskou a lacno, neprivykla rukám víťazov.
Tak len takto. Viac sa nedá.
Beriem ju a znova a znova sa s ňou lúčim na spenených vlnách.
Ako som už predtým prorokoval, tí čo mali zvíťaziť, skutočne nakoniec aj zvíťazili. A zaslúžene.
Sláva víťazom, česť zúčastneným!
Žiadna loď sa neutopila, žiadna sa nestratila. Pravidlo prednosti na ľavobok sa porušovalo, hlasné protesty, hlavne po štarte a na bójkach, prehlušili aj duniace živly.
Modelársky život je krásny!
Miloš postavil dve famózne krásne trate. A ten piešťanský vietor?
Tak na ten si spomeniem vždy doma, s otlačeným zadkom pri jazierku.
Oto Blaschke, SVK 52